Glomerulonefritída – vážny problém s obličkami. Aké sú symptómy?

Glomerulonefritída

Obličky predstavujú také naše súkromné filtre. K ich hlavným funkciám patrí okrem iného filtrovanie krvi, tvorba moču a odstraňovanie škodlivých odpadových látok a splodín metabolizmu z tela. Tiež pomáhajú regulovať množstvo vody a solí v organizme, dokonca sú miestom tvorby niektorých hormónov. Obličky pritom predstavujú párový orgán. Zaujímavosťou je, že ak jedna z obličiek zlyhá, tá druhá v podstate dokáže plniť úlohy aj sama. 

Ak však dôjde celkovo k poškodeniu oboch obličiek, nastáva život ohrozujúci stav. Zlyhanie obličiek majú na svedomí rôznorodé príčiny a jednou z nich môže byť i takzvaná glomerulonefritída. O aké ochorenie ide a ako sa prejavuje?

Čo je glomerulonefritída?

Pod pojmom glomerulonefritída rozumieme zápalové ochorenie obličkových glomerulov. Glomerul alebo glomerulus predstavuje klbko krvných vlásočníc obalené takzvaným Bowmanovým vačkom. Jeho úlohou je filtrovanie krvi. Glomeruly s menovanými obalmi vytvárajú Malpighiho telieska, ktoré so sieťou ďalších kanálikov tvoria nefróny, teda základné stavebné i funkčné jednotky obličiek.

Glomerulonefritídy pritom predstavujú skupinu viacerých ochorení obličiek, pre ktoré je typické postihnutie a poškodenie základných filtračných jednotiek obličiek, teda glomerulov. Ochorenie spravidla postihuje obe obličky. Na základe priebehu choroby sa pri glomerulonefritídach rozlišujú akútne a chronické formy.

Akútna glomerulonefritída vs. chronická glomerulonefritída:

  • akútna glomerulonefritída – charakteristická náhlym začiatkom a rýchlym rozvojom zdravotných ťažkostí, bez liečby vedie k rýchlemu poklesu funkcie obličiek, prípadne k ich akútnemu zlyhaniu,
  • chronická glomerulonefritída – typická pomalým rozvojom, spočiatku je ochorenie nenápadné, no postupne sa pridávajú príznaky zhoršenia činnosti obličiek, k ich zlyhaniu môže dôjsť až za niekoľko rokov. 

príčiny glomerulonefritídy
Shutterstock®

Aké sú príčiny glomerulonefritídy?

Presné príčiny akútneho alebo chronického zápalu obličkových glomerulov nie sú známe. Vo všeobecnosti však odborníci najčastejšie hovoria pri vzniku zápalov glomerulov o ich autoimunitnom pôvode, čiže o tom, že zápalové zmeny v danej časti obličiek sú dôsledkom imunologicky podmieneného procesu. Glomerulonefritídy sú teda najčastejšie radené medzi ochorenia podmienené abnormálnymi imunitnými reakciami organizmu. 

Za hlavnú príčinu sú považované takzvané imunokomplexy, čo sú častice s veľkou molekulou zložené z antigénu a protilátky. V prípade glomerulonefritídy sa ukladajú alebo vznikajú v obličkových glomeruloch, kde vyvolávajú zápalový proces, čím ich poškodzujú a obmedzujú ich funkciu. 

Rizikové faktory zápalu glomerulov

K rozvoju glomerulonefritídy často dochádza po prekonaní streptokokových alebo stafylokokových infekcií (napríklad po angíne, zápale vedľajších nosových dutín, šarlachu, endokarditíde, zápale zuba). Príčinou tiež môžu byť prekonané vírusové infekcie (napríklad pri HIV infekcii alebo po vírusovej hepatitíde). 

Na rozvoji najmä chronických foriem sa môžu podieľať nedostatočne preliečené akútne formy zápalu glomerulov, iné prekonané infekcie, vysoký tlak, cukrovka, lieky i genetické faktory. 

Charakteristické príznaky glomerulonefritídy

Následkom poškodenia glomerulov spôsobeného imunokomplexmi a zápalovým procesom bývajú poruchy celkovej funkcie obličiek, sprevádzané nadmernými stratami bielkovín, únikom červených krviniek do moču aj nadmernými stratami tekutín močom, prípadne zastavením tvorby moču. Pri neliečení hrozí skôr alebo neskôr zlyhanie obličiek, rozvrat vnútorného prostredia organizmu a smrť.

Príznaky sa môžu pri rôznych typoch a formách glomerulonefritídy mierne líšiť. Ako sme spomenuli vyššie, akútna glomerulonefritída sa rozvíja náhle a príznaky spravidla nastupujú pomerne rýchlo.

Ako sa prejavuje akútna glomerulonefritída

  • znížený objem moču až zástava močenia

  • silné sfarbenie moču

  • stopy krvi v moči (viditeľné voľným okom – ružové sfarbenie moču, prípadne len laboratórne zistené)
  • opuchy tváre (najmä okolo očí) a tela
  • nadmerná únava
  • zvýšená telesná teplota až horúčka
  • slabosť
  • dýchavica
  • zvýšený krvný tlak
  • bolesť v krížovej oblasti
  • nechutenstvo, zvracanie

Ako sa prejavuje chronická glomerulonefritída

Chronická glomerulonefritída so rozvíja obvykle veľmi dlhý čas, pričom spočiatku sa vôbec nemusí prejavovať. S postupne sa zhoršujúcou funkciou však rovnako nastupujú vyššie spomínané sprievodné ťažkosti, najmä problémy s močením a zmeny vo farbe moču, opuchy, zvýšená únavnosť, zvýšenie krvného tlaku i bolesti chrbta. 

Možné komplikácie a následky

Neliečená alebo neskoro diagnostikovaná glomerulonefritída môže viesť k vážnym a nezvratným komplikáciám. Medzi tie najzávažnejšie patrí chronické ochorenie obličiek a ich úplné zlyhanie, čo si vyžaduje pravidelnú dialýzu alebo transplantáciu obličky. 

Okrem toho sa môže objaviť syndróm nefrotického typu s extrémnymi stratami bielkovín, vysokým krvným tlakom či poruchami metabolizmu. Vznik komplikácií však do veľkej miery závisí od typu ochorenia a rýchlosti nasadenia liečby.

liečba glomerulonefritídy
Shutterstock®

Diagnostika glomerulonefritídy

Pri akýchkoľvek problémoch s močením a močom neodkladne konzultujte stav s lekárom, o to viac, ak sa pridávajú i ďalšie zdravotné ťažkosti. Porucha funkcie obličiek, a to nielen spôsobená glomerulonefritídami, ohrozuje život človeka. Pri diagnostike zápalu glomerulov je v prvom rade nevyhnutné vylúčiť iné možné príčiny ťažkostí pacienta. 

Podobné príznaky totiž môžu mať mnohé ďalšie ochorenia, a to nielen tie, ktoré sa týkajú vylučovacej sústavy. Pri diagnostike je najskôr nevyhnutné prešetriť vzorky moču aj krvi. Na glomerulonefritídu môže poukázať prítomnosť bielkovín alebo červených krviniek v moči. 

Krv zase môže odhaliť zvýšený počet bielych krviniek i zníženú alebo zvýšenú koncentráciu niektorých zložiek a látok (vrátane protilátok). Lekár môže nariadiť ultrazvukové vyšetrenie pre zobrazenie obličiek a taktiež biopsiu, teda odobratie vzorky tkaniva pre následné histologické vyšetrenie. 

Ako sa glomerulonefritída lieči?

Metódy liečby glomerulonefritídy závisia od viacerých faktorov, a to napríklad od konkrétneho typu i formy ochorenia. 

Liečba akútnej glomerulonefritídy

Akútny zápal glomerulov je nevyhnutné okamžite riešiť. Pacient je spravidla hospitalizovaný. Liečba je primárne symptomatická a podporná, teda zameraná na tlmenie sprievodných ťažkostí ochorenia a prevenciu komplikácií. Podávať sa môžu lieky na tlmenie autoimunitných procesov alebo zápalu, v prípade prítomnosti baktérií sú podávané aj antibiotiká. Ak sú prítomné problémy s vylučovaním moču, lekár predpisuje diuretiká. Tiež možno podávať liečivá na znižovanie krvného tlaku, horúčky či bolestí. 

Dôležitý je primeraný prísun tekutín, úprava stravy (kratší pôst, neskôr diéta nezaťažujúca obličky) a oddych na lôžku. Liečba akútnej glomerulonefritídy môže trvať niekoľko týždňov. 

Pri včasnej a dôslednej liečbe býva prognóza ochorenia pomerne dobrá, väčšina pacientov má vysokú šancu na úplné vyliečenie bez známok poškodenia orgánu. Existujú však aj rýchlo progredujúce formy glomerulonefritídy, ktoré pri podcenení liečby v priebehu pár týždňov alebo mesiacov vedú k zlyhaniu obličiek.

Liečba chronickej glomerulonefritídy

Liečba chronickej formy zápalu glomerulov býva zdĺhavá a neraz komplikovaná. Cieľom je hlavne spomaliť progresívne zmeny a vyhnúť sa komplikáciám. Liečba zahŕňa podávanie medikamentov i režimové opatrenia. Pacient s chronickým zápalom glomerulov by sa mal celkovo šetriť. Lekári spravidla odporúčajú nízkobielkovinovú diétu, ale aj kontrolovaný príjem tukov, fosforu a tekutín.

Prevencia glomerulonefritídy

Aj keď nie je možné všetkým formám glomerulonefritídy úplne predchádzať, isté kroky môžu znížiť riziko jej vzniku. Prevencia spočíva predovšetkým v rýchlom a dôslednom liečení infekcií, ktoré by mohli spustiť imunitnú reakciu v organizme. 

Dôležité je dodržiavať hygienu, vyhýbať sa kontaktu s infekčnými osobami a posilňovať imunitný systém. Riziko možno znížiť aj zdravou životosprávou, pravidelnými kontrolami krvného tlaku a glukózy v krvi, najmä u osôb s rodinnou anamnézou obličkových ochorení.

Aktualizovaný článok: 08.06.2025

0 komentárov

autor komentu

Vaše meno:

ČO ČÍTAJÚ OSTATNÍ

Z NÁŠHO YOUTUBE

OSZAR »